Srpen 2010


Novinky 2

30. srpna 2010 v 16:33 | Wan |  Oznamy
Z ľútosťou  Vám musím oznámiť že
prvú kapitolu knihy Denník Čarodejnice nebudem môcť zverejniť, pretože sa vyskytol menší problém. Mala som v pláne zverejniť ju už dnes večer ale kvôli problému to bude musieť počkať. Ale ak sa mi však podarí tento problém vyriešiť ešte dnes večer, prvú kapitolu by som zverejnila zajtra. Ale neviem to na isto. 

Toľko k dnešným novinkám
a dúfam že dneska som Vás s týmto otravovala už posledný krát. 
Je mi to naozaj veľmi ľúto. 

S pozdravom 
                      WAN.



Novinky

30. srpna 2010 v 14:27 | Wan |  Oznamy
Kniha Ostrov v Oceánii sa v skutočnosti volá Mladý dobrodruhovia. Ostrov v Oceánii je len podnadpis alebo ako to nazvať. Je už skoro dokončená ale ešte musím spraviť menšie úpravy. Neviem Vám povedať ako dlho to bude trvať.  

Ďalej,

Pripravuje sa aj pokračovanie Mladých dobrodruhov. Bude sa volať Hon na upíra. Z tejto knihy mám napísanú takmer polovicu. 

Zatiaľ čo dopíšem a urobím menšie úpravy na knihe Ostrov v Oceánii budem tu zverejňovať kapitoly z knihy Denník Čarodejnice

A to by bolo asi všetko k dnešným novinkám. 
Priebežne vás budem informovať
o vývoji knihy 
Ostrov v Oceánii. 

S pozdravom 
                      WAN.

"Prejdime k úlohe"

30. srpna 2010 v 10:38 | Wan |  Mladý dobrodruhovia - Stratený poklad
"Ja radšej postojím." Odvetil Edmund. Pán Red len chabo prikývol hlavou a do pohárika stojace na stole si nalial whisky. 

"Dáte si?" zdvorilo sa opýtal. Naraz sme pokrútila hlavou. Pán Red odložil fľašku z whisky.

"Dúfam že Alfonz vám už povedal o čo ide?" isto sa opýtal. Znovu sme na seba pozreli a pokrútila hlavami. Pán Red si vzdychol a pokračoval:

"Ako isto viete, po tom fiasku spred roka sme museli zastaviť všetky naše akcie a všetkým sme dali voľno na neurčito. Ale teraz keď sme po takmer roku našu firmu uviedli do chodu a ponuky sa nám len tak začali hrnúť, ani jedného nášho agenta nevieme zastihnúť. A tak som sa rozhodol že vám dám šancu." Na chvíľu sa odmlčal a odbil si z pohárika. A po skoro roku vo mne vzplanuli výčitky svedomia. Ale rozhodne to nebola len naša chyba. Pomyslela som si. 

"Ja viem že to všetko za vinu nemôžem klásť vám." Pokračoval akoby ani neprestal. 

"Takže prejdime rovno k veci."

"Jedna zo spomínaných ponúk sa tíka objavenia starobylého mesta v Oceánii. Keďže nikoho schopnejšieho a nadanejšieho ako vás nepoznám, vybral by som vás aj s pomedzi lepších agentov. Takže úloha je jasná: nájsť starobylé mesto."

"To od nás chcieť nemôžete." Prerušila som ho. Okrem pána Red a Pítra ktorý sa pozeral na svoje topánky sa na mňa všetci pozreli, aj Alfonz ktorý pred chvíľou vošiel do miestnosti.

"Vravel som sám že s tým nebude súhlasiť," povedal akoby nič.

"Ani jeden z nás nepôjde. Náš otec tam zomrel pri pokuse nájsť ho. A ani jeden z nás nehodlá matku pripraviť o ďalšieho člena rodiny. A ja by som rozhodne neprežila keby som stratila jedného z mojich bratov, ba obidvoch. Myslela som si že vy to budete chápať." Skončila som a do očí sa mi nahrnuli slzy. ale rýchlo som ich potlačila.

"Ja to chápem," milo odvetil pán Red. "Ale nemyslíte si že by bolo správne postaviť sa tomu? A koniec koncov pôjde s vami aj Alfonz. Je skúsený, ak sa niečo stane vie čo má robiť," dodal a z milým výrazom na tvári na mňa pozrel. Úkosom som pozrela na Pítra a Edmunda. Chabo prikývli a ja som prikývla s nimi.

"Som rád že ste to priali. Zajtra skoro ráno vyrážate. Pôjde s vami aj môj vnuk Patrik. Prajem príjemnú zábavu." Ukončil svoje rozprávanie a vyšiel z miestnosti.

"Ukážem vám vaše izby." Pozreli sme na neho. Úplne sme na neho zabudli. Postavila som sa a nasledovala som ho.

"Pochybujem že tam nejaká zábava bude," odvetil Edmund a mi sme súhlasne prikývli.

"A navyše ak tam bude ešte Patrik," dodala som a vystrúhala som grimasu.

"Ešte že tam bude Alfonz," zapojil sa Pítr. Všetci vrátane Alfonza sme sa zasmiali a potľapkali sme Alfonza po pleci.

"A sme tu," povedal Alfonz a otvoril dvere do priestrannej izby. Vnútri boli tri postele. Pri každej stála naša batožina.

"Fíha," zvýskol Pítr. Mňa to však vôbec neprekvapilo. Sadla som si na baldachýnovú posteľ a pozrela som von oknom. Mala som výhľad na krásnu záhradu za ktorou sa rozprestierala pláž a šíre more. Usmiala som sa a vyvalila som sa na posteľ. Pítr a Edmund spravili to isté. Alfonz sa len pousmial a vyšiel z miestnosti.    

Očakávané stretnutie

29. srpna 2010 v 20:45 | Wan |  Mladý dobrodruhovia - Stratený poklad
"Vitajte." Zrazu sa ozvalo so schodov pred dverami do sídla. Naše pohľady spočinuli na menšom pánovi v čiernom obleku, so šedivými vlasmi a okuliarmi ako Alfonz. 

"Pán Edgenhard." Nemilo sme mu povedali a všetci traja do radu sme mu potriasli rukou. 

"Rád vás zase vidím." Ozvalo sa s poza neho. Z tieňa vyšiel vysoký chlapec z čiernymi vlasmi, v bielej košeli a čiernych nohaviciach. Obuté mal tenisky čiernej farby a na tvári mu pohrával úškrn. 

"Ale mi teba nie," zašepkal Pítr tak aby sme to počuli len mi dvaja z Edmundom. Pozrela som na obidvoch. Ledva sme sa udržali aby sme sa nerozosmiali. Ani jeden Patrika nepozdravil. Dalo sa povedať že sme ho ignorovali. 

"Poďte dnu,"povedal pán Red. 

"Alfonz, prosím vynes hosťom batožinu. Dnes prespia u nás." Povedal pán Red ešte skôr ako vstúpil do sídla. Alfonz prikývol a žmurkol na nás. Pán Red si to nevšímal a ďalej kráčal po schodoch. Keď som prešla popri Patrikovi, priala som si byť úplne niekde inde, len nie v tomto dome.

Keď sme vošli do haly, pomyslela som si že sa moc nezmenila odkedy som tu bola naposledy. V strede stál okrúhly stolík na ktorom bola váza s kvetmi. Pod ním bol okrúhly čierny koberec. Na boku stálo schodisko ktoré viedlo na druhé poschodie. Na stenách sa lemovali obrazy, pravdepodobne predkov rodiny pána Red. Keď sme sa tu trochu rozhliadli, zabočili sme do druhej miestnosti blízko pri vchode do sídla. Keď sme vošli dnu trošku som sa zháčila. Namiesto obývačky ktorá tam kedysi bola, tam teraz stáli police plné kníh. V strede miestnosti bol gauč červenej farby. Vedľa neho stáli dve kreslá tej istej farby. Pred gaučom stál hnedý stolík. Pád Red sa usadil do stredu gauča. Vedľa neho sa posadil jeho vnuk ktorý tam práve prišiel. Patrik pokynul hlavou aby sme si sadli. A tak sme aj urobili. Ja som si sadla do kresla po pravej strane od gauča a Pítra sa posadil do kresla oproti mne. Edmund sa však neusadil na voľné miesto na gauči pri pánovi Red. Postavil sa však za moje kreslo. Teda za kreslo na ktorom som sedela. Pozrela som na neho a uškrnula som sa.

Nový prípad

29. srpna 2010 v 19:46 | kacenka197 - Wan |  Mladý dobrodruhovia - Stratený poklad
Všetci sme na ňu prekvapene pozreli. 

"Ako to myslíš?" ako prvý sa spamätal Edmund. 

"Budete hľadať ostrov v Oceánii. Vyrážate za dve hodiny." Jednoducho vysvetlila mama a zmizla za dverami. Civeli sme za ňou asi päť minút kým sme si uvedomili čo povedala. Potom sme na seba pozreli a už aj sme trielili do svojich izieb. Rýchlo som otvorila dvere a zúfalo som začala hľadať všetky potrebné veci. Pod posteľou som ich našla väčšinu. Ruksak, potápačský úbor, niekoľko "adcheologických" handier a náradí. A ostatné veci porozhadzované po izbe. Asi o pol hodinu som sa netrpezlivo prechádzala po kuchyni, zbalená čakajúc na Pítra a Edmunda. Asi o päť minút aj tí zišli dole schodmi a vošli do kuchyne. Sadli si za stôl a ja som si prisadla. Netrpezlivo sme všetci traja hľadeli na hodinky a túžobne sme čakali kedy ukážu o desať minút jedna hodina popoludní. Keď ručička konečne ukázala o desať jedna, spoločne sme vyskočili zo stoličiek a keď sme počuli to túžobné staré dobré trúbenie Jeepu, zobrali sme si ruksaky, rozlúčili sa s matkou a už sme utekali k Jeepu. Tašky sme hodili do kufra a nasadli do auta. Ja som si samozrejme sadla k šoférovi.

"Alfonz," zvolala som sa starého asi 60 ročného pána za volantom. Šedivé vlasy mal uhladené ako vždy. Na nose mal okuliare a na sebe svoje staré cestovné oblečenie. 

"Tak strašne si nám chýbal." Dodal Edmund a tiež ho objal. Ale samozrejme chlapsky. 

"Starý dobrý komorník Alfonz sa vôbec nezmenil." S pobavením sa pridal aj Pítr a potľapkal Alfonza po pleci. 

"Aj ja vás rád vidím. A určite sa poteší aj pán Red." Povedal a usmial sa na nás. Dupol na plyn a už sme opúšťali príjazdovú cestu nášho sídla. 

"Ach, pán Edgenhrd Elotilus Red," zaspomínal Pítr. 

"Ešte je stále taký ako kedysi?" opýtal sa Edmund. 

"No, ak mám pravdu povedať tak od toho fiasku spred roka je k svojmu služobníctvu milší." Povedal Alfonz a ďalej dával pozor na cestu.  

"A čo jeho syn?" opýtal sa Patrik a úkosom na mňa pozrel. Zarazilo ma že sa pýta na neho, ale nijako som to nedala najavo. 

"Mladý pán Patrik?" opýtal sa Alfonz. 

"Ten je ako vždy." Dodal. Potom už nik nič nepovedal až kým sa Alfonz neozval, bolo pol hodinu úplné ticho. 

"Mimochodom, mladý pán Patrik pôjde s vami." 

"Čo?!" Ozvali sme sa všetci naraz. Komorník sa usmial a pokračoval:

"Pán Edgenhard si myslí že by bolo lepšie keby šiel s vami, aby sa trochu odnaučil nočnému životu, ale najmä aby okúsil dobrodružstvo." 
Po niekoľkých minútach ticha sa  znovu ozval Alfonz. 


"Už sme tu." Prstom ukázal na sídlo nie väčšie ako to naše a autom zamieril k fontáne. Zastal pred ňou a vystúpil z auta. No skôr ako nám stihol otvoriť dvere, už sme boli von z Jeepu. Porozhliadli sme sa už po veľmi známo okolí.