Červenec 2010

Opäť prázdniny

27. července 2010 v 15:24 | kacenka197 - Wan |  Mladý dobrodruhovia - Stratený poklad
V jedno ráno som sa zobudila na to že mi do izby svietilo slnko. Sadla som si na posteľ a pretrela som si oči. Potom som sa pozrela na kalendár ktorý bol položený na nočnom stolíku pri mojej posteli. Bol prvý prázdninový deň. Bola som veľmi rada že už skončila škola i keď to bolo len včera, ale predsa. Vyliezla som s postele, rýchlo som sa šla obliecť a zobrala som si uterák ktorý bol položený na konci postele. Šla som do kúpelky a umyla som si zuby. Keď som  odtiaľ vyšla, uterák som hodila späť  na posteľ a obula som si bielo - čierne tenisky ktoré boli tiež hodené pri posteli. Zišla som dole po schodoch do kuchyne. kráčala som po točitých a rovných schodoch dnu a sadla som si za stôl ktorý stál v strede miestnosti a okolo neho boli vysoké hnedkasté stoličky. prisunula som si tanier na ktorom bola slanina a volské oko. Potom som si k sebe prisunula pletenú misku v ktorej bol chlieb. Po kúskoch som začala jesť a keď som dojedla šla som vonku na terasu. Sadla som si tam a zavrela som oči aby som si mohla vychutnať krásny slnečný deň. No po niekoľkých minútach ma niekto vyrušil Otvorila som oči a obzrela som sa. Za mnou stál vysoký chalan z modrými očami a krátkymi hnedými vlasmi. Na sebe mal modré tričko s krátkymi rukávmi a modré nohavice. Obuté mal presne tie isté tenisky ako ja, ibaže chalanské.

"Pítr." zvolala som. Tak sa volal ten chalan. 

"Áno, sestrička?" Áno, dobre ste počuli, je to môj brat. 

"Nič, len si ma vyrušil." Povedala som a trošku som sa zosunula zo stoličky.

"Tak to ma mrzí." Povedal a šťuchol ma do pleca. Pozrela som na neho, ale kedže som si nechcela pokaziť náladu iba som sa na neho usmiala. Úsmev opätoval a sadol si na stoličku vedľa mňa. Skôr ako som mu stihla niečo povedať cez záhradu a dvor, zadným vchodom do domu vchádzala naša mama Evelin. 

"Ahojte." pozdravila nás. 

"Ahoj." Naraz sme sa s Pítrom odzdravili a zdvihli sme ruky na pozdrav. Mama sa len usmiala a z taškami plných nákupu vošla do domu. 

"Netreba ti pomôcť?" opýtal sa Edmund, ktorý práve vyšiel na terasu. Bol to môj ďalší brat,
ktorý podľa toho ako sa tváril práve vstal z dobrou náladou.  

"Nie, netreba." Mama vošla do domu. Edmund sa pousmial a prišiel k nám. Klesol na stoličku a s úsmevom sa na nás pozrel.

"Čaute." Povedal a na pozdrav nám zdvihol ruku. 

"Ako si sa vyspal?" opýtala som sa a potmehúdsky som sa ne nho usmiala. 

"Celkom fajn," odpovedal a ako náhle dokončil vetu zívol si. S Pítrom sme sa náramne zasmiali. 

"Čo sa smejete?" opýtal sa a pozrel na nás. 

"No to len tak ty závislák." Povedala som zo smiechom. 

"Aký závislák?" opýtal sa nás Edmund nechápavo. 

"Predsa viem že si celú noc hral hry, a ako ťa už poznám šiel si spať asi pred hodinou." Dodala som zo smiechom.

"Ako si to vedela?" teraz sa Edmund tváril naozaj ale naozaj prekvapene. 

"vieš mám izbu hneď vedľa tvojej a keď som šla večer spať boli dve hodiny ráno a ešte som počula ako tvoje prsty klepú po klávesnici." Na chvíľu som prestala aby mohol Edmund svoje prekvapenie trošku zvýšiť. 

"Ešte som neskončila," povedala som keď som videla že sa Edmund nadychuje aby niečo povedal.

"A keď som sa o piatej zobudila," pokračovala som. "Prihlásila som sa na tú hru a zistila som že si sa len pred piatimi minútami odhlásil."

"Ale ako si vedela že som tam bol celú noc? Mohol som sa predsa odhlásiť a prihlásiť po tom čo som o štvrtej stal." Povedal Edmund víťazoslávne a pozrel po mne čo teraz poviem. 

"No, pretože som si dala tvoj profil a videla som od kedy do kedy si tam bol." Povedala som tentokrát víťazoslávne ja. Edmund otvoril ústa akoby chcel niečo povedať ale v zápätí ich zavrel. Usmiala som sa a s Pítrom sme si ťapli rukami. No skôr ako sme si mohli vychutnať víťaztvo z kuchyne vybehla mama celá natešená. 

"Máte prípad," natešená zvolala. 

Budúci príbeh

26. července 2010 v 19:18 | Wan

O čom bude budúci príbeh? Možno si to vravíte teraz, možno si to budete vravieť potom a možno to nebudete vravieť vôbec, pretože som ešte žiadni môj príbeh alebo niečo podobné nezverejnila. No musím povedať že ešte nemám dopísaný žiadny príbeh ktorý by som mohla zverejniť. Ale sľubujem vám že čoskoro a verte mi že to bude naozaj skoro si môžete prečítať niekoľko príbehov ktoré som napísala z vlastnej hlavy. Teraz si možno budete klásť otázku kedy to bude, ale asi na ňu nenájdete odpovedať. Ale naozaj vám sľubujem že čoskoro budete čítať nejaké tie príbehy. a teraz vám zbežne poviem o čom bude budúci príbeh. Možno vás to fascinuje a budete sa naň tešiť. neviem. Ale vaše reakcie mi napíšte buď do komentáru alebo na nick alebo e-mail ktorý som uviedla v článku Ja.

Budúci príbeh bude o ostrove blízko pri Austrálii v Oceánii. Cez prázdniny sa ho vydá hľadať rodina Floriánovcov. No či sa im ho podarí nájsť to je už otázne. Veď sami to už čoskoro zistíte.

Takže pre začiatok by to malo byť tak všetko.

Ja

25. července 2010 v 17:44 | Wan |  This is me

Na začiatok niečo o mne